Choď na obsah Choď na menu

Náučné tabule EQUS

                                                                      

Na koni v súlade s prírodou

Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore z Nadácie EPH

Jazdecká turistika patrí medzi rýchlo sa rozvíjajúce druhy turistiky. Čoraz viac ľudí objavuje krásu koní a zároveň túži po trávení času v prírode. Ľudia sa v minulosti presúvali na dlhé vzdialenosti hlavne prostredníctvom koní. To sa zmenilo až s nástupom automobilového priemyslu. Kôň sa na rozdiel od kolesových vozidiel pohybuje krajinou bez toho, aby spôsobil devastačné škody na pôde či vegetácii. Tlak kopyta je krátkodobý a stopy v teréne zanechávajú zväčša len podkuté kone.

Treba vziať v úvahu, že kone sú bylinožravce a tak sa aj správajú a voňajú. Kôň má pach loveného zvieraťa a pomerne výrazný. Tým zväčša prekryje aj pach človeka. Pohybuje sa nehlučne a teda neruší zver v jej prirodzenom prostredí. Samozrejme záleží na jazdcoch a ich správaní, či robia hluk alebo si v tichosti vychutnávajú zvuky krajiny. Z koňa je možné pozorovať zver v jej prirodzenom prostredí bez toho, aby bola vystrašená a dala sa na útek. Na rozdiel od motorových vozidiel kôň je tichý a neruší ani ostatných ľudí, ktorí sa v prírode snažia načerpať nové sily.

Terénne prekážky, ako sú brody, popadané stromy, nerovnosti na cestách, prekoná jazdec na koni oveľa ľahšie a rýchlejšie než peší turista alebo motorista. Strmé svahy a prevýšenia sú samozrejme náročné, ale záleží od kondície zvieraťa.  Jediná stopa, ktorú kôň zanecháva je trus, ktorý ale možno považovať skôr za potravu pre pôdne živočíchy a spravidla do niekoľkých dní mizne. Jedinou výnimkou sú asfaltové cesty, odkiaľ by mal trus po svojom koni každý jazdec odpratať.

Pri plánovaní viacdňovej jazdeckej turistiky je vhodné dodržiavať pár hlavných zásad, ktoré prispejú k úspešnému absolvovaniu celej  trasy a tiež sú šetrné ku koňovi. Priemerná rýchlosť by mala byť okolo 5 km/h. To znamená, že väčšinu trasy prejde kôň krokom a len na rovných alebo kratších úsekoch cvála.  Počas presunu by po každých dvoch hodinách mal dostať prestávku a krmivo, poprípade sa napásť. Denne by mal prejsť maximálne dvadsať kilometrov s prihliadnutím na prevýšenie. Takýmto spôsobom sa dá putovať s koňom aj niekoľko týždňov, mesiacov či rokov J V prípade jednodňovej turistiky je kôň schopný prekonávať oveľa väčšie vzdialenosti. Trénované kone bežne prejdú cez 100 km. To samozrejme záleží od členitosti terénu. Po takomto výkone si však kôň aj jazdec zaslúžia oddych.

Je známe, že najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta. Ešte krajší je tento pohľad v cvale. No ak cválate na koni po lúkach nádhernou krajinou obklopení stromami a horami, to už je raj.

 

Pasienky

Starostlivosť o lúky a pasienky sa môže zdať na prvý pohľad veľmi jednoduchá. Nie je to však pravda. Aby bola lúka plnohodnotným ekosystémom, je potrebné zachovať rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov. Pre tento účel je vhodné spásanie trvalých trávnych porastov vybraným druhom bylinožravcov. Niektoré druhy zvierat sú prieberčivé a z tohto dôvodu vynechávajú rastliny, ktoré nepoznajú, resp. im nechutia.  Zároveň spásajú vysoký porast a umožňujú drobným a menej invazívnym druhom rastlín prežiť. Mnohé z rastlinných sa nestihnú vysemeniť pred tým ako sú pokosené a teda časom sa ich výskyt na tomto mieste úplne stratí. Kone patria k zvieratám, ktoré vynechávajú určité plochy a iné zas spasú úplne. Takáto lúka síce nie je jednotná a na prvý pohľad pekná, ale živá. Sú na nej ostrovčeky nespasených rastlín, ale práve toto umožňuje ich vysemenenie a rozmnožovanie počas celého vegetačného obdobia. Kone určité plochy tiež udupú, najmä v mieste napájania a kŕmenia, ale stále sú to menšie plochy než vyjazdené koľaje od traktorov. Tieto plochy zväčša do určitého času znovu zarastú a sú príležitosťou pre rastliny, ktoré sa nedokážu vysemeniť v hustom poraste. V tejto lokalite sa na spásaných a nekosených lúkach vyskytuje mnoho bylín ako napríklad trezalka, repík, betonika lekárska, očianka, ihlica tŕnistá, materina dúška, túžobník brestový, valeriána lekárska, drchnička roľná a mnoho ďalších. Z ohrozených druhov sú to hlavne orchideje, čiže vstavače a mečíky.

Jednou z hlavných výhod spásania trvalých trávnych porastov je podpora rozmanitosti živočíšnych druhov. Konský trus je zdrojom obživy mnohých pôdnych baktérií, dážďoviek, lariev  hmyzu a pod. Pôsobením poveternostných vplyvov sa do pôdy naspäť dostávajú živiny. Ostrovčeky vyšších tráv sú zdrojom obživy pre medonosný hmyz, motýle, útočiskom pre pavúky, hraboše, krtkov a mnoho ďalších živočíšnych druhov. Takáto lúka priam žije pod nohami.

Pasienky by mali byť dostatočne veľké a mali by sa počas roka striedať. Tým sa zabezpečí ich trvalá využiteľnosť a zároveň sa podporí biodiverzita. Takéto lúky majú z pohľadu poľnohospodára menšiu výnosnosť, pretože mnohé rastlinné druhy vnímajú ako burinu. No sú to práve tie druhy rastlín a živočíchov, ktoré môžeme často označiť ako ohrozené. Dôležité je na takýchto pasienkoch odstraňovanie náletových drevín. To sa vykonáva buď ručne alebo mulčovaním. Spomínaný efekt má ale pasienok, ktorý je takto využívaný dlhodobo.

 

Kone a voda - Varínka

Prechod cez brod Varínky je zaujímavou súčasťou trasy. Varínka pramení pod Chlebom v nadmorskej výške asi 1 300 m n. m. Vo Vrátnej doline priberá viaceré prítoky. Najvýznamnejší je Stohový potok a ďalej priberá Biely potok, Beliansky potok, Kúr a ďalšie. Je to prevažne vysokohorský typ rieky. Dolinu a pohorie opúšťa v Tiesňavách nad Terchovou, kde sa stáča na západ a cez varínsky výbežok Žilinskej kotliny tečie do Varína, kde sa vlieva do Váhu v nadmorskej výške 350 m n.m. Jej dĺžka od prameňa je 24 km a splavovaný úsek meria 13,5 km. Je to prudká kamenitá riečka so značným spádom najmä v hornom úseku. Riečka v oblasti za obcou Terchová ukladá balvany a jemnejšie nánosy štrku a vytvára početné sihote. Tok rieky Varínka o výmere 154,59 ha je územím európskeho významu. Predmetom ochrany sú penovcové prameniská, vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na nivách od nížin po alpínsky stupeň. Pri dolnej Tižine, kde priberá potok Kúr, je prírodná pamiatka Krasniansky luh kde sú lužné vrbovo-topoľové a jelšové lesy a taktiež rastlinné a živočíšne druhy európskeho významu. Vyskytujú sa tu druhy hmyzu ako napr. bystruška potočná, spriadač kostihojový, ale aj vydra riečna a netopier obyčajný.

Varínka je síce malá riečka, ale v jarných a jesenných mesiacoch je jej tok veľmi silný. Pri prechode cez vysokú a prudkú rieku treba zhodnotiť riziko a nepodceniť silu tohto živlu. V letných mesiacoch je voda nižšia, ale aj napriek tomu sú prúdy pomerne silné. Kôň je našťastie ťažké  a silné zviera a mal by takýto brod zvládnuť. Keď sa brodí kôň cez rieku, je dobré ísť jemne proti prúdu na druhú stranu. Pred tým je dobré nechať koňa z rieky napiť, prípade ho chvíľu nechať prezrieť si terén, aby sa zbytočne nezľakol. Kone majú vo všeobecnosti radi vodu a aj sa radi kúpu. Odporúčam nenechať koňa príliš hrabať vo vode, mohol by si chcieť do nej ľahnúť alebo aspoň zamočiť čo najväčšiu časť tela a zároveň jazdca. To samozrejme v letných mesiacoch až tak nevadí, no pri dlhšom putovaní sú mokré topánky dosť nepríjemnou skúsenosťou J

Po prejdení Varínky vedie trasa pozdĺž toku cez Krasniansky luh. Zmena vegetácie je zrejmá na prvý pohľad. Pár kilometrov trasy vedie akoby inou krajinou a človek sa ocitne v inom svete.

 

Kone a les

Lesy v oblasti Malej Fatry zaberajú približne dve tretiny jej územia. Na relatívne malom území je tu zastúpených sedem výškových vegetačných stupňov. Dnešné zloženie a rozloha nezodpovedá pôvodným lesom. Pôvodné zmiešané lesy boli nahradené smrekovými monokultúrami alebo čistými bučinami. Takto zmenené lesy majú oveľa nižšiu stabilitu oproti pôvodným zmiešaným lesom. Pôvodný zmiešaný les je na tomto území zložený zo zmesi buka, smreka a jedle s vtrúsenou prímesou iných drevín, ako sú javor, smrekovec, hrab, jaseň, breza, borovica a pod. V súčasnosti prevládajú listnaté dreviny. Najrozšírenejšou je buk (55%), potom nasleduje smrek (30%), jedľa (6%). Menšie zastúpenie majú kosodrevina, javor horský, dub zimný, jaseň, breza, lipa, jelša, borovica, smrekovec a tis. V členitom teréne na skalných terasách sa nachádzajú spoločenstvá borovice lesnej, ako zvyšky v minulosti rozsiahlejších porastov.

Niektoré lesné porasty v Malej Fatre sú človekom minimálne ovplyvnené a majú vlastnosti pralesa. Pre pralesy je charakteristický výskyt stromov rôzneho fyzického veku a dostatok mŕtveho dreva vo všetkých stupňoch rozkladu. Ďalšou vlastnosťou je stálosť druhového zloženia, ekologická vyrovnanosť a samostatnosť a tiež vysoká odolnosť voči vonkajším vplyvom. Komplexy takýchto lesov majú veľký význam pre populácie veľkých šeliem ako medveď, vlk a rys.

Kone sú s lesom spojené odjakživa. Pôvodný druh, z ktorého sa kone vyvinuli, žil najskôr v lesoch až neskôr sa presunul na lúky a polia. V minulosti sa ťažba dreva vykonávala najmä prostredníctvom koní a dá sa povedať, že je to asi najšetrnejší spôsob ťažby dreva. Ešte stále existujú miesta, kam sa ťažké mechanizmy nedostanú, a práve vtedy nastupuje kôň. V poslednej dobe možno vidieť stále viac lesov zničených ťažbou. Ale nie len tým, že sú odstránené všetky stromy, ale je narušený aj celý pôdny systém. Ťažké mechanizmy vážiace aj niekoľko ton utláčajú pôdu aj do hĺbky dvoch metrov. Zabijú tým väčšinu pôdnych organizmov. Pre mladý stromček je veľmi náročné rásť v takomto prostredí. Z pôdy je vytlačený pôdny kyslík a je zhutnená tak, že koreňová sústava stromčeka nemôže dostatočne rásť. Vyjazdené koľaje a erózia pôdy po takejto ťažbe prispievajú k vysúšaniu krajiny a zároveň zvyšujú riziko povodní. Vysádzanie monokultúr vedie k neskorším kalamitám a tiež k menšej odolnosti lesa. Riešením by bolo vysádzanie rozmanitých druhov drevín a návrat šetrnejšej ťažby dreva prostredníctvom koní. Tento spôsob je síce náročnejší, ale les by bol v konečnom dôsledku zdravý a drevo by bolo kvalitnejšie.  

Jazda na koni po lese je omnoho náročnejšia než v otvorenej krajine. Vyhýbanie kmeňom stromov a konárom je niekedy náročné a v hustejších porastoch je niekedy lepšie zosadnúť. V každom prípade by sa mal jazdec držať lesnej cesty a nevstupovať mimo ňu. Prekonávanie strmých úsekov v sedle je niekedy náročné, ale netreba zabúdať, že kôň má pohon 4 x 4 a tiež nechce spadnúť. Dokáže za relatívne krátky čas vystúpiť na hrebeň aj so svojim jazdcom. Kôň zvládne  prekročiť  spadnutý kmeň stromu a zísť takmer kolmý breh dolu. Stačí sa nechať niesť. 

     Jaroslava Karbanová